Order

The 2002 edition of the State of the Future addresses in a coherent and forward-looking way many of the issues that impact on the evolution of our planet and the people living on it. At a time of accelerating globalization and an increasing need to organize our societies accordingly, it is essential for policy-makers at all levels to be able to rely on such solid analysis of global trends. The study is a good example of building collective intelligence based on a large network across the world.

The 2002 State of the Future report provides important insights into the challenges facing our growing, interconnected global society. Thanks to inspiration by the Millennium Project,  “The Tech Museum Awards: Technology Benefiting Humanity” was launched and is now flourishing as we work together to use technology to improve the human condition.

2002 State of the Future is a unique resource for those who care about global change and improving the future. It provides an assessment of the human situation as a whole, prospects for the future, and actions for today. It is used by both those who need the most precise briefings and those who want the full research background. Each chapter in the book is an executive summary of more complete reports in the CD-ROM section of about 2,000 pages. As a result, it provides a common platform for global actors, educators, and the concerned public to use in building more coherent policy.

Paperback with CD-ROM. 100 pages print and about 2,000 pages CD-ROM
ISBN 0-9657362-9-6
Published: August 2002
Price: $49.98 US dollars plus shipping. Discount 40% for orders over 10 copies.
(Payment by major credit cards or US dollars check or money order)
 

It is produced by the Millennium Project, which collects, feeds back, and assesses insights from creative and knowledgeable people on emerging crises, opportunities, strategic priorities, and the feasibility of actions. Over 1,000 futurists, business planners, scientists, scholars, and decisionmakers who work for international organizations, governments, private corporations, NGOs, and universities in more than 50 countries have contributed to this five-year cumulative research. Your feedback is welcome to improve the next State of the Future.

Svet završuje konvergenciu informacných a telekomunikacných technológii smerujúcu k vytvoreniu samoorganizujúceho sa mechanizmu zdokonalenia kolektívnej inteligencie l'udstva. Cína vstupuje do informacného veku s najväcším poctom uzívatel'ov mobilných telefónov na svete a je druhá za USA v pocte prístupu na Internet z domu s 56.6 miliónmi uzívatel'ov. Celosvetovo vzrastajúci pocet zien s formálnym vzdelaním participuje v hotovostnej ekonomike. Tento rast prispieva k lepšej výzive, redukuje detskú úmrtnost' a mieru pôrodnosti a zlepšuje všeobecný blahobyt po celom svete. Vedci spomal'ujú, zastavujú a urýchl'ujú fotóny v nízkoteplotných plynoch a presných kryštáloch. Výstavba Medzinárodnej kozmickej stanice pokracuje a výskum l'udského genómu mení perspektívy pre zivot. Faktory, ktoré spôsobili zrýchlenie vedeckých a technologických inovácií sa samé zrýchl'ujú, preto akcelerácia vedeckých a technologických výkonov pocas posledných 25 rokov sa bude javit' slabo porovnatel'nou so stupnom zmien v nasledujúcich 25 rokoch.

Tragicky nízkotechnologické ale vysokodopadové útoky z 11.septembra demonštrovali, ze terorizmus je vo vzrastajúcej miere deštruktívnym, široko rozšíreným a obtiazne predchádzatel'ným. Mnozstvo nábozenských a etnických konfliktov eskaluje do hrozby jadrovej vojny medzi Indiou a Pakistanom. Vzrastajúca schopnost' malých skupín a jednotlivcov mat' katastrofické efekty na naše globálne zivotné podporné systémy si vynútila mnozstvo diskusií siahajúcich od etických problémov cez ohrozenie menšín az po návrh výskumu spájajúceho nanotechnológie, biotechnológie a umelú inteligenciu. Vytváranie globálneho partnerstva medzi bohatými a chudobnými, ktoré by zabezpecilo fungovanie sveta pre všetkých, ktoré vyzeralo ako idealistický slogan pred 11. septembrom, sa môze ukázat' ako najpragmatickejšie smerovanie tak ako budú vzrastat' schopnosti jednotlivcov mat' jedného dna prístup k zbraniam hromadného nicenia.

Interakcie medzi populáciou a ekonomickým rastom na jednej strane a environmentálnou kvalitou a prírodnými zdrojmi na druhej strane boli predmetom záujmu 65 000 delegátov a 100 hláv štátov pocas prípravy Svetového summitu o udrzatel'nom rozvoji v Johanesburgu v auguste 2002. Summit stimuluje prehodnotenie ciest ako implementovat' Agendu 21 a prináša väcsiu pozornost' úloham vzdelávania a energie. Niektoré vojenské konflikty a mnoho environmentálnych problémov vznikajú kvôli nedostatku cistej a dostupnej energie. Napriek tomu, ze vzájomná prepojenost' ekonomického rastu a technologických inovácií poskytuje moznost' 3 az 4 miliardám l'udí mat' dnes relatívne dobré zdravotné a zivotné podmienky, kým naše financné, ekonomické, environmentálne a sociálne správanie bude zdokonal'ované okolo naších industriálnych technológií, dlhodobá budúcnost' môze byt' viac problématickou.

Svetová populácia zije dlhšie, je vo vzrastajúcej miere urbanizovaná a rastie najrýchlejšie  v oblastiach, kde si l'udia môzu najmenej zabezpecit' nevyhnutnosti zivota.  Napriek tomu, ze svetová ekonomika vzrástla pocas posledných 50 rokov z 5 biliónov dolárov na 30 biliónov dolárov, pocet l'udí, ktorí zijú z 1 az 2 dolárov na den môze vzrást' z 2 miliárd na 4 milardy pocas nasledujúcich 25 rokov. Pokracujúci ekonomický rast v Indii a cíne je hlavným motorom redukcie svetovej chudoby, pretoze 66 % zo všetkých l'ud'í prezívajúcich z 1 doláru na den zije v Ázii.

Vodné plochy sa zmršt'ujú na všetkých kontinentoch. Infekcné choroby sú prícinami 30 % všetkých úmrtí, pricom na mnozstvo nových chorôb neexistuje liecba a niektoré staršie choroby si vyvinuli rezistenciu voci liekom. AIDS je hlavnou prícinou úmrtí v subsaharskej Afrike a choroby sa zacali prudšie rozširovat' v strednej a juznej Ázii a vo východnej Európe. Anti-retrovírové lieky dostupné v rozvojových krajinách zlacneli z 10000 dolárov na 500 dolárov na osobu rocne, ale lokálne dodávky vyzadujú väcšiu pozornost'. Výskyt HIV/AIDS bol znízený o jednu tretinu v Brazílii.

Vieme, ze svet je vo vzrastajúcej miere komplexný a, ze najváznejšie výzvy sú globálne vo svojej podstate, doteraz však nevieme ako zdokonalit' manazerské nástroje a koncepty zalozené na Internete tak rýchlo aby zodpovedali poziadavkám situácie. Aj ked' viac l'udí nad'alej zije v demokraciach ako v diktatúrach, transnacionálny organizovaný zlocin vzrástol az k bodu, kde vo vzrastajúcej miere ovplyvnuje schopnost' vlád konat'. Vzrastá uvedomenie, ze nic menej ako deklarácia informacnej vojny praniu špinavých penazí bude nevyhnutná pre znízenie transnacionalného organizovaného zlocinu a politickej korupcie.

Pre vyhodnotenie co robí budúcnost' lepšou alebo horšou , v roku 2001 Millennium Project zaviedol Index stavu budúcnosti - State of the Future Index (SOFI) - štaatistickú kombináciu kl'úcových indikátorov a predpovedí. Budúcnost' nemôze byt' redukovaná na císla, ale proces vývoja tohoto indexu podnietil l'udí uvazovat' o tom, co znamená lepšie alebo horšie. Ak prísl'ub budúcnosti vyzerá menit' sa, potom Index stavu budúcnosti je urcený ukázat' smery a intenzitu zmeny a identifikovat' zodpovedajúce faktory. Analytická metóda bola tento rok zdokonalená uvazovaním rozvojových oblastí, ktoré môzu ovplyvnovat' budúcei vývoj 19 individuálnych premenných.  Vyuzijúc predchádzajúcu prácu Projektu Milénium (vrátane priamych predpovedí dôlezitých rozvojových oblastí a rozvojových oblastí, ktoré sa objavili v rôznych scenároch), zoznam spolu 80 budúcich rozvojových oblastí bol zhromazdený a podl'a potreby rozšírený alebo skrátený). Rozvojové oblasti boli vybraté na základe ich zjavného potenciálu ovplyvnovat' budúci vývoj 19 premenných Indexu stavu budúcnosti. Výsledky boli zosumarizované v 2.kapitole a úplné detaily sú na prilozenom CD. Grafická reprezentácia 2002 SOFI je ukázaná na obrázku c.1.

Obrázku c.1

Dlhodobé ciele ako pristatie cloveka na mesiaci alebo likvidácia kiahní boli povazované za nemozné mnoho rokov predtým, napriek tomu vzrušovali mnohých l'udí idúcich za hranice sebectva, krátkodobých záujmov smerom k vel'kým výkonom. 3.kapitola sumarizuje výsledky dvojkolového medzinárodného vyhodnocovania globálnych ciel'ov pre rok 2050. Tieto dlhodobé ciele boli vyhodnotené podl'a významnosti, politickej akceptovatel'nosti a pravdepodobnosti dosiahnutia do roku 2050. Najvýznamnejších 10 zo všetkých kategórií - tie, ktoré svet môze a maal by dosiahnút' - sú:

· Ukoncit' nedostatok vody a vodné znecistenie
· Poskytovat' cistú a dostupnú energiu
· Ukoncit' otroctvo
· Normalizovat' medzinárodný dohl'ad nad kl'úcovými technológiami pre sluzbu l'udstvu spôsobom podobným jako v prípade Projektu l'udského genómu
· Vytvorit' permanentné obcianské mechanizmy pre uvazovanie, monitorovanie a vyhodnocovanie výkonov štátu a jeho úradníkov
· Katalogizovat' a chránit' svetovú diverzitu druhov
· Eliminovat' všetky hlavné infekcné a dedicné choroby
· Urobit' mestá viac priaznivými pre zivot
· Poskytovat' všeobecné on-line vzdelávanie pre všetkých
· Vytvorit' globálny systém posudzovania vedeckých a technologických smerov a ich dopadov

 Krátko po teroristických útokoch z 11.septembra, participanti Projektu Milénium a Svetovej federácie štúdií budúcnosti boli prizvaní k prispeniu do štúdie o protiterorizme. Štúdia zahrnovala dve kolá vytvárania scenárov a následne dotazníkov o efektívnosti, pravdepodobnosti a rizikách akcií a politík navrhnutých v scenároch. Abstrakty týchto scenárov a analýzy identifikovaných akcií a politík sú prezentované v 4.kapitole, s plným textom scenárov a detailami analýz na CD-ROM-e. Základná politická správa, ktorá môze byt' zhrnutá zo štúdie zahrna týchto devät' princípov:

· Znic alebo prinajmenšom prísne kontroluj zbrane hromadného nicenia a stopuj a kontroluj predaj a toky ostatných zbraní.

· Prehodnot' národné politiky, ktoré vytvárajú nepriatel'stvo za hranicami.

· Vyuzi globálnu l'udskú bezpecnost', ako doplnok národných záujmov, pre vyhodnocovanie perspektívnych politík.

· Premýšl'aj o následkoch akcií az po najvyšsí mozný stupen predtým jako sú implementované.

· Zdokonal' citlivost' ku kultúrnym rozdielom medzi politikmi a medzi širokým obyvatel'stvom.

· Vyhodnocuj vojenské akcie a sankcie starostlivo, pretoze nesú vel'ké riziko.

· Vyuzi informácie jako nástroj pre blokovanie fondov, identifikovanie teroristov a zmenu vnímania sveta.

· Vyuzi média pre zmenu vnímania sveta smerom k etickým a globálnym normám.

 Odkedy technológia prudko rastie okolo viacerých frontov, moznost' technológie rást' mimo l'udskú kontrolu musí teraz byt' braná vázne.  Vývoj biozbraní na báze genetického inzinierstva a a ich rozšírenie pocas nasledujúcich 25 rokov by sa mohlo stat' omnoho viac prenikavým a t'azšie riaditel'ným ako nukleárno zbranová technológia. Treba uvazovat' napríklad s moznost'ou vývoja AIDS alebo Eboly do podoby, ktorá by umoznovala ich rozšírovanie letecky. Civilné aplikácie genetického inzinierstva , ktoré sa stanu dedicnými môzu nahradit' l'udstvo. Priblizne 100 policymakerov a manazérov výskumu a vývoja v oblasti vedy a technológie bolo interviewovaných po celom svete ohl'adom takýchto rizík a o tom, ako zdokonalit' vedu a technológiu vo všeobecnom politickom procese rovnako jako manazment ostatných problémov vedy a technológie.

 Ukázali sa dve školy myslenia o kontrole vedeckých a technologických rizík. Jedná skupina je presvedcená, ze regulácie by mohli jednoducho posunut' výskum do undergroundu alebo do iných krajín. Regulátori by nemali ziadnu šancu drzat' krok s akcelerujúcou rýchlost'ou objavov. Podl'a tejto línie myslenia cestou manazovania rizík je vzdelávat' globálnu mienku o vede a technológii a trénovat' vedcov v etike a samoriadení rizík. Druhá škola je presvedcená, ze rozsah zamýšl'aných i nezamýšl'aných rizík vedy a technológie je taký vel'ký, ze globálny systém musí predvídat' a vyhodnocovat' riziká a regulácie sú potrebné pre podporu dohôd pre kontrolu vedy a technológie. Odkedy dopady môzu byt' celosvetové, globálne systémy sú ospravidlnitel'né. Syntéza týchto dvoch orientácií na rizikový manazment je postavená na siedmych spolocných prvkoch:

· Formulovat' medzinárodné definície a rizikové sprievodné línie vyuzijúc stanoviská eminentných expertov v oblastiach zjavného rizika.

· Vytvorit' medzinárodnú vedeckú a technologickú organizáciu na rozširovanie informácií o perspektívnych vedeckých a technologických objavoch a rizikách, táto organizácia by mala byt' tiez poverená zodpovednost'ou navrhovat' modelové regulácie tam, kde je to primerané. Nebola by to regulacná agentúra, ale informacný systém pre predvídanie a vyhodnocovanie vedeckých a technologických hrozieb a prílezitostí na prebiehajúcej báze.

· Pridat' úlohy pre univerzitné vzdelávanie ciastocne v oblasti morálnych a etických aspektov vedných a technologických curricul. Niekol'ko respondentov navrhlo, ze vedecký študenti by mali byt' povinní podpisovat' vedeckú prísahu podobnú hippokratovej prísahe v medicínea, ze kurz Etiky vedy a technológie by mal byt' povinne vyzadovaný pre preskúmanie rizík a úzitkov cez perspektívy environmentálnych vied, spolocenských vied, medicíny, histórie etiky, filozofie, nábozenstva a globálnych pohl'adov l'udských vzt'ahov.

· Vytvorit' globálny fond vedy a technológie pre globálne nevyhnutný výskum inác neuskutocnitel'ný, vrátane ciastocných obranných technológií a ochranných opatrení proti hrozbám vedy a technológie.

· Uskutocnovat' kazdorocne vedecké a technologické fórum podobné ako v Davose pre diskutovanie a preskúšavanie rizík.

· Zaviazat' média k zdokonaleniu verejnej diskusie o vede a technológii.

· Vytvorit' medzinárodné dohody, kde je to primerané.

 Ukázala sa všeobecná tendencia medzi participantami preferovat' regulovanie technologických aplikácií pred základným výskumom. Aj ked' niektorí uprednostnili medzinárodné dohody pre definovanie podmienok intervencie, ked' je riziko príliš vel'ké, je všeobecne zrozumintel'né, ze Bezpecnostná rada OSN by mohla autorizovat' intervenciu bez nových vedeckých a technologických dohôd. Aj dohody aj Bezpecnostná rada OSN by mohli pozadovat' sankcie. Pretrváva však rozdielnost' názorov na intervenciu do vededeckého a technologického výskumu aj ked' v prípade objavenia sa najextrémnejších hrozieb podpore planetárneho zivota. Široká zhoda bola v tom, ze v prípade vytvorenia hrozieb prvými oblast'ami by mali byt'  biotechnológie a genetické inzinierstvo.

 Interview sú zosyntetizované v 5.kapitole s textami interview na pripojenom CD.

 Posledná kapitola knihyskúma medzinárodné problémy environmentálnej bezpecnosti a potenciálne vojenské poziadavky. Environmentálna bezpecnost' je environmentálna zivotaschopnost' pre podporu zivota s tromi podelementami: prevenciou alebo nápravou vojenského poškodenia zivotného prostredia, prevenciou alebo odpoved'ou na environmentálne zaprícinené konflikty, a ochranou zivotného prostredia kvôli morálnym hodnotám vlastným zivotnému prostrediu.

 Vojenské poziadavky sa menia ako výsledok nových druhov zbraní, asymetrických konfliktov, vzrastajúcom dopyte po prírodných zdrojoch, urbanizácii, ktorá robí viac l'udí závislými na zranitel'ných verejných zariadeniach, pokracujúcich pokrokoch v environmentálnom práve s rozširujúcim sa environmentálnym vyjednávaním, a globalizácií, ktorá je vo vzrastajúcej miere vzájomne závislá. Bolo uvazovaných pät' problémov environmentálnej bezpecnosti vrátane vojenských poziadaviek na ne kladených:

· Biotechnológia je vyuzívaná na vytváranie nových druhov zbraní.
          Koordinácia vojenských aktivít s civilnou biologickou obranou
           Integrácia vojenstva s národnými epidemiologickými systémami
           Tréning vojakov pre rýchlu reakciu po útoku biozbranami
           Dôraz spravodajskej kooperácie s  civilným sektorom  pre rozptýl'ujúce systémy
           Vývoj molekulárnych bilogických modelov identifikácie a rýchlej lekárskej odozvy
           Poskytovat' vstupy pre prípadnu dohodu o biotechnologických zbraniach

· Vel'ké vojenské konflikty o vodu sú chápané svetovými lídrami ako extrémne pravdepodobné.
          Rýchlo dostupné vodné zásoby a systémy cistenia vody
           Vojenskí inzinieri pre tréning a technickú pomoc vodnej infraštruktúry
           Kapacity pre prevenciu regionálnych konfliktov v rámci štruktúr vojenských síl
           Výcvik Prvého sveta pre osoby Tretieho sveta v manazmente vodných zdrojov
           Vojska by mali byt' pripravené ochranovat' vodné zdroje pocas vojny alebo sporu
           Vodné dohliadacie systémy by mali mat' zdiel'anú civilno-vojenskú zodpovednost'

· Hrozba nových alebo znovuobjavujúcich sa chorôb alebo ich vypuknutí spúšt'a konflikt.
           Vojenské medicínske spravodajstvo a preventívne medicínske laboratória
            Vojenská spolupráca s verejnými zdravotnými agentúrami
            Ustanovit'/posilnit' verejné zdravotnícke kapacity v iných krajinách
            Zvýšit' spoluprácu s WHO v systéme globálneho dohl'adu a odpovede
            Vyvinút' normy špeciálnej dopravy pre uniknutie hrozbe choroby
            Vyriešit' nezhody ohl'adne vojenskej úlohy (ako karantény, dohody)

· Zvyšujúci sa  dôraz na udrzatel'né vyuzívanie prírodných zdrojov spôsobuje úplnú revíziu vojenských operácií vrátane konštrukcie, základne operácií a tréningových manazerských politík.
           Udrzatel'né vyuzívanie prírodných zdrojov jako poziadavka
            Koncept environmentálnej udrzatel'nosti zahrnutý do základného tréningu
            Energetická efektívnost' vojensky inštalovanej infraštruktúry zvýšená o 50 %
            Vývoj integrovaných senzorických systémov
            Prevádzanie environmentálne udrzatel'ných operácií je politicky závislé
            Podporovat'/komunikovat' co vojenstvo robí v environmentálnom správcovstve

· Následné efekty biologických, chemických a nanotechnologických zbraní alebo nukleárny incident vyzadujú masívnu ocistu alebo inú širokorozsahovú odozvu.
           Vývoj lacných senzorov pre následné efekty bio a nano znecistenia
            Vojenské poskytovanie zdravotníckej starostlivosti pre tých, ktorí boli zasiahnutí
            Vypínac v nanotechnologických replikátoroch pre ich zneškodnenie
            Stratégia ovplyvnenia nepriatel'a vypínacmi pre bio a nanotechnologické zbrane
            Vyvinút' protokoly zahranicnej asistencie a intervencie

 Dodatocné zistenia v Stave budúcnosti 2002 zahrnujú nasledovné:

· Rozsah národnej suverenity ostáva kl'úcovým elementom v analýzach environmentálnej bezpecnosti, terorizmu, klimatickej zmeny, Medzinárodného kriminálneho dvora, a riadenia budúcich vedeckých a technologických rizík.

· Existuje vel'a odpovedí na vel'a problémov, ale je vel'a vonkajších informácií, ze je t'azké identifikovat' a koncentrovat' sa na to, co je skutocne relevantné. Odkedy zdravé demokracie potrebujú relevantné informácie a odkedy demokracia sa stala viac globálnou, verejnost' potrebuje globálne relevantné informácie pre udrzanie tohoto trendu.

· 15 globálnych výziev diskutovaných v 1.kapitole poskytuje rámec pre vyhodnocovanie globálnych a lokálnych perspektív l'udstva (udrzatel'ný rozvoj by mohol byt' diskutovaný ako globálny alebo ako susedský problém). Výzvy sú vzájomne závislé: zdokonalenia v jednej robia l'ahšie odozvu k inej, zhoršenie jednej st'azuje odozvu na druhú. Je väcsí konsenzus o globálnej situácii ako je vyjadrená v týchto výzvach a akciách im priradených ako sa to javí v médiach.

· Pocet, zlozitost' a komplexita volieb, ktoré potrebujú byt' prehodnotené rastúcim poctom l'udí rastie za hranice schopnosti konvencných rozhodovacích procesov. Emergentné systémy ako Medzinárodná organizácia štandardov, Internetový výbor pre pridelené mená a císla a Interakademický panel budú pomáhat' dosahovat' globálnu koherenciu medzi bezpoctom lokálnych rozhodnutí.

· Najvýznamnejšie výzvy sú transnacionálne v podstate a transinštitucionálne v riešení. Nemôzu byt' zodpovedané ziadnou vládou alebo inštitúciou konajúcou osamote. Vyzadujú spolupracujúcu akciu medzi vládami, medzinárodnými organizáciami, korporáciami, univerzitami a nevládnymi organizáciami. Transinštitucionálne mechanizmy s dôrazom na týchto globálnych hrácov chýbajú.

· Vel'ký paradox nášho veku je ten, ze zatial' co viac a viac l'udí vyuzíva výhody technologického a ekonomického rastu, rastúci pocet l'udí je chudobných, nevzdelaných a nezdravých. Svetoví lídri stále viac hl'adajú spolocnú platformu medzi organizáciami OSN, Svetovou bankou, Medzinárodným menovým fondom, Svetovou obchodnou organizáciou, multinacionálnymi korporáciami a inými kl'úcovými aktérmi globalizácie pre riešenie tohoto problému.

· Národní tvorcovia rozhodnutí nie sú trénovaní v teórii a praxi rozhodovania a iba málo z nich vie ako by im mohol pomôct' vyspelý software podpory rozhodovania. Formalizovaný tréning pre tvorcov rozhodnutí by mohol vyústit' do významného zlepšenia kvality globálnych rozhodnutí.

· Ako dodatok k potrebe tréningu pre tvorcov politiky ako robit' rozhodnutia, procesy tvorby priorít (lokálnych, národných a medzinárodných) vyzadujú d'alší rozvoj.

· Na druhej strane rozhodovacieho procesu, tí, ktorí si zelajú urobit' výskum budúcnosti viac efektívnym pre rozhodovanie by mali inkorporovat' lekcie naucené zo štúdie o Vyuzití výkumu budúcnosti v rozhodovaní zahrnuté do 9.kapitoly na CD, ktoré zahrnajú 27 bodový zoznam jako sprievodcu integrovaným výskumom a rozhodovacími procesmi.

· Podl'a štúdií Indexu stavu budúcnosti diskutovaných v 2.kapitole, výhl'ad pre budúcnost' sa zlepšuje vd'aka zlepšeniam posledných 20 rokov v:

• miere detskej úmrtnosti,
• dostupnosti potravín v nízko-príjmových krajinách,
• hrubému domácemu produktu na osobu,
• podielu domácnosti s prístupom k bezpecnej vode,
• miere vzdelanosti dospelých,
• dl'zke zivota,
• percentu populácie zijúcemu v slobodných krajinách,
• sekundárnej školskej dochádzke, a
• podielu populácie s prístupom k lokálnej zdravotnej starostlivosti (v 15 naj?udnatejších krajinách).

•  emisie uhlíka,
• percento nezamestnnanej populácie,
• odlesnovanie,
• pomer globálnych priemerných príjmov vrchných 5 % k spodným 5 %,
• rocné úmrtia na AIDS, a
• dlh rozvojových krajín.

· Úloha štátu je viac významná tam, kde je malý súkromný sektor, preto politiky fungujúce v západných industriálnych krajinách, ktoré sú postavené na vodcovstve súkromného sektoru sú menej aplikovatel'né v chudobnejších regiónoch.
· Proces vedeckého výskumu a vývoja, ktorý vyuzíva sledovatel'ské casopisy a vládnu podporu je vyzývaný tým, ktorý vyuzíva rizikový kapitál k dostaniu produktov na trh rýchlejšie.

· Pocas nasledujúcich 50 rokov pribudnú dodatocné 3 miliardy l'udí svetovej populácie a spolu so vzrastajúcim ekonomickým rastom a urbanistickou koncentráciou, energetické poziadavky sa môzu strojnásobit'. Bez fundamentálnych zmien v produkcii energie, vzorcoch spotreby a distribúcie (špeciálne elektriny), vázne environmentálne a sociálne problémy budú nevyhnutné.

 Zistenia z výskumu predošlých rokov, ktoré sú významné alebo sa opakujú:

· Odkedy je vzdelanie jednou z fundamentálnych stratégií na zodpovedanie najviac globálnych výziev, je dôlezité identifikovat' najefektívnejšie vzdelávacie materiály, curricula a distribucné média pre globálne vzdelávanie rovnako jako inštitucionálne usporiadanie pre urýchlenie ucenia.

· Nedostatok etického správania a morálnych podpôr prerastá do nového hladu po globálnych etikách a potreby identifikovat' spolocné etické normy. Spojený s tým je mimoriadny rast globálnych štandardov a tých, ktorí ich hl'adajú prostredníctvom Medzinárodnej organizácie pre štandardizáciu.

· Stovky akcií navrhnutých v minulých rokoch Globálnym výhl'adovým panelom Projektu Milénium  môzu byt' organizované do 12 metastratégii, ktoré môzu byt' tiez vyuzívané ako zoznam pre pomoc indentifikovat' kompletnejšiu sadu specifických stratégii v iných situáciach:

• ustanovenie nových aliancií, dohôd a zmlúv,
• záväzky v sociálnom marketingu,
• vytvorenie štandardov a povolení,
• presadenie alebo modifikovanie zákonov a regulácii,
• vykonávanie vedeckého výskumu a vývoja,
• záväzky na stretnutiach, dialógoch a workshopoch,
• vytvorenie a doplnenie ekonomických systémov, sankcii a podnetov,
• zdokonalenie plánovania, úctovníctva a predvídania,
• vytvorenie a zdokonalenie nových vzdelávacích programov,
• rozvíjanie a zdiel'anie informácií,
• modifikácia inštitúcií, infraštruktúry a priorít, a
• iniciácia nových inštitúcií, projektov a programov.

Print Section
CD-ROM Section

Print Section

Executive Summary - 1

1. Global Challenges -  9

2. State of the Future Index -  41

3. Long-Range Goals for the Year 2050 - 49

4. Counterterrorism—Scenarios, Actions, and Policies - 55

5. Management and Policy Implications of Future Science and Technology Issues - 65

6. Future International Environmental Security Issues and Potential Military Requirements - 89

Appendix

Millennium Project Participants: General Demographics - 99

EXECUTIVE SUMMARY (9 pages)

1. GLOBAL CHALLENGES (471 pages)

General description with comments and a range of views
Regional perspectives
Actions to address the challenge with a range of views
Indicators to measure progress on the challenge

2. STATE OF THE FUTURE INDEX

2.1 State of the Future Index—2001 (66 pages)
2.2 State of the Future Index—2002 (37 pages)

3. LONG-RANGE GOALS FOR THE YEAR 2050 (24 pages)

4. SCIENCE AND TECHNOLOGY

4.1 Future Issues of Science and Technology (79 pages)
4.2 Management and Policy Implications for Future Science and Technology Issues (221 pages)

5.1 Executive Summary
5.2 Globalization
5.3 Rich-Poor Gap
5.4 Human Rights
5.5 UN Reform
5.6 Environmental Issues

6.1 Counterterrorism—Scenarios, Actions, and Policies (40 pages)
6.2 Normative Scenario to the Year 2050 (18 pages)
6.3 Exploratory Scenarios (40 pages)
6.4 Very Long-Range Scenarios—1000 years (23 pages)

7.1 Measuring Sustainable Development (17 pages)
7.2 The Sustainable Development Index (26 pages)
7.3 Partnership for Sustainable Development (33 pages)

8.1 Environmental Security: Emerging International Definitions, Perceptions, and Policy Considerations (43 pages)
8.2 Environmental Security: United Nations Doctrine for Managing Environmental Issues in Military Actions (113 pages)
8.3 Environmental Crimes in Military Actions and the International Criminal Court (ICC)—United Nations Perspectives (30 pages)
8.4 Future International Environmental Security Issues and Potential Military Requirements (43 pages)

Appendix A: Millennium Project Participants, 1996–2002 (list of names with affiliation and country)
Appendix B: State of the Future Index (60 pages)
Appendix C: Long-Range Goals for The Year 2050 (59 pages)
Appendix D: Future Issues of Science and Technology  (64 pages)
Appendix E: World Leaders on Global Challenges (28 pages)
Appendix F:  Scenarios (171 pages)
Appendix G: Measuring and Promoting Sustainable Development  (40 pages)
Appendix H: Environmental Security Studies (150 pages)
Appendix I: Factors Required for Successful Implementation of Futures Research in Decisionmaking  (109 pages)
Appendix J: Annotated Bibliography of over 400 Scenarios and/or Scenario Sets (350 pages)
Appendix K: Publications of the Millennium Project

To order: send email to acunu@igc.org or fax: 202-686-5179 and mention:

Title: 2002 State of the Future
ISBN: 0-9657362-9-6

Price: $49.98 US dollars (plus shipping: $3.95 in the USA; $7.00 Canada; $9.00 all other countries). Discount for order of 10 issues or more: 40%

Quantity: number of copies

Method of payment: major credit cards or US dollars check or money order

Billing address:

Shipping address: